Už niekoľko dní putujeme sviežim okolím neznámej rieky, kde vládne divočina, ktorá zvíťazila nad ľudskou civilizáciou a stala sa jej naturálnym vládcom. Prechod dolu riekou oplýval množstvom príležitostí na obdiv pestrosti drobných aj väčších zvieracích priateľov vrátane starých dobrých hnedých medveďov (lebo sme ich nestretli :) ako aj množstva šibalských rýb (lebo naše návnady vytrvale ignorovali a nezbedne sa usmievali). Lososy aj pstruhy proste výrazne protestovali, že by mali skončiť v našej polievke. Zabudli, že to by bola česť!!! Phe, phe

Prebudiť sa na raňajšie osvieženie, dopriať si diétne raňajky z lesných plodov, pobrať sa na cestu, neskôr vychutnať obedňajší relax, zase ďalej a už sa priplichtil večer, ktorý sme pravidelne trávili zízaním na oblohu pri vatre na brehu rieky. Tak, takto nám tie dni ubiehali s prúdom rieky...

Po niekoľkých dňoch putovania, po oboznámení sa s jednou z okázalých a divokých riek panenskej Kamčatky, sme si do denníka konečne poznačili nové dosiahnuté miesto: Avachiynská zátoka!

"Hej, ľudkovia, buďme priatelia!" hneď za rána nás privítal ten najgeniálnejší východ Slnka! Už ste to zažili? My áno! Najskorší východ slnka v celej Eurázii! Zo šumivej vody, ktorá obmývala pobrežie, sa ďaleko nad horizontom dvíhala žiariaca guľa, ktorá zaplavila okolie svojím prenikavým jasotom, vďaka čomu sa oceán zastriebril v celej svojej veľkoleposti... Svieži vánok zavial do tváre a priniesol ranné príjemné osvieženie.

Do spomienok sa nám každopádne zapísalo aj fascinujúce okolie. Pri ústí zátoky ostro z vody vyrážali 3 skaly v tvare prstov s výstižným názvom - Traja bratia (nie Chalkidiky!)! Takí typickí domorodci... Z vyzdvihnutých útesov obmývaných nepokojným oceánom sa v diaľke spúšťali nadšené blízke kolóny vodných vtákov, na opačnej strane kŕdle divých kačiek a ak ma zrak neklamal, tak aj zopár orlov nám svojím lahodným letom nakreslilo vzdušné "Ahoj"... :)