Čoskoro sme sa zjavili v typickom hustom lese Kamčatky v gigantickej zelenej doline rozťahujúcej sa pod horskými masívmi. Tu a tam dolinou iskrí a pení pravá rieka Khodutka pariac sa cez stromy a vlievajúc do vriaceho jazera Khodutky. Okrem pocitu, že sa nachádzame v panenskej prírode blýskavej čistoty nás prechod pozdĺž rieky zabezpečil aj množstvom iných zážitkov. Ako srnky hop - sem, hop- tam z jedného šmykľavého kameňa na šmykľavejší a z jednej strany rieky na opačnú s nádejou nájsť tú lepšiu. Že sme boli mokrí? Ha, to ešte nič nebolo! Hlavným klincom programu bolo, ako som počas zdolávania rieky predviedla, že... No, povedzme, že sa nedokážem dohodnúť s tými šmykľavými skalami. Alebo žeby sa tej rieke nepáčil môj kaskadérsky dlhý skok? Totiž, razantne som sa odrazila do vzduchu... Ale! Kto čakal, že tá skala, na ktorú som mala dopadnúť, sa predtým iba rafinovane usmievala? Ej, tak bohovsky ma vyplieskalo, že som so sebou stiahla aj úbohý ruksak a chtiac-nechtiac som sa v tej brutálnej vode dokonale vykúpala. Šťastie, že sa tam objavil záchranár Julo (ktorý mal aké-také rybárske skúsenosti), a tak ma šikovne vylovil. ehehe

Jazero, vytvorené riekou, si skutočne nemohlo vybrať lepšie miesto na svoju lokalizáciu. Veď, čo nám viac chýba na trávnato-zelenej čistine v lese? Horúca voda z nespočetných pariacich sa lievikov formuje malý potôčik. Silnejšie trysky zo dna a z brehu zase dopĺňali tento tok na rýdzu rieku 30 metrov širokú a viac než ja hlbokú. :) Za čistinou sa rieka liala do malebnej prírody plnej stromov a vtákov...

"Neviem, ako ty, ale ja nemám nad čím uvažovať..." svoju lásku k vode samozrejme nezapriem a s radosťou sa ženiem na podrobnejšiu inšpekciu k okoliu jazera s jeho horúcimi žriedlami a vyvierajúcimi prameňmi. Z nich vyparujúce sa hmly dodávali okoliu nádych sauny, i keď vonku sa s nami rozprával Dedo mráz. Ale čo nám kto bude prehovárať do duše? Ani mne ani Julovi váhať dlho netreba a po prvých ochutnávkach teploty vody, rovno huuups do jedného z nich! Vonku statočná kosa, slnko síce javilo náznaky jasu na oblohe, ale tak či onak, bolo tam čisto ľadovo. O to viacej sme to pariace sa žriedlo velebili v celej svojej existencii. Kto na nás myslel? S nápadom, že tu pobudneme, dokým mi nevyschnú veci, sme si takto nepredvídaným spôsobom dopriali relaxačný, blahodarný pobyt vo voľnej prírode. A tie veci nie a nie vyschnúť... :)