Po celodennom putovaní akurát vyčerpaní sme sa dovalili na vzdialenejší kopec a nakoľko sme si povedali, že v noci pršať nebude, tak sme sa tam aj spokojne rozložili. Tentokrát sme sa donútili rozložiť aj stan! (Ktože to bol taký lenivý naposledy? - Nooo, ja fakt neviem, Ivka :))

Kopec nás obdaroval výhľadom na panorámu okolia, kde kontrastne do výšky vystupovali snehom obsypané sopky úchvatných vytvarovaných foriem a pod nimi vytvorená neopakovateľná panoráma z dlhých lúk, ktoré hýrili všetkými temperamentnými barvami. Žltkasto, zelenkavo i červenkasto.

Pri výrazne modrej oblohe tá znamenitá nádhera pôsobí ešte teatrálnejšie, bohužiaľ nám už na oblohu zvedavo vykukli žiariace hviezdy a nad nami sa zjavila diamantová klenba. Ah, Julovi sa konečne po dlhej dobe dostalo tej sľúbenej lekcie astronómie (Aj nabudúce - ak rozložíš stan!:) Keď nás už rozbolela hlava zo sústavného zakláňania, zahľadeli sme sa na ihravé plamienky v prítulnom ohni alebo sme matne spoznávali sopky črtajúce sa v diaľke. (Myslím, že až jednu sme trafili.)

Najdôležitejšie však bolo, že obaja sme pociťovali vnútorný pokoj a vyrovnanie. Zdá sa, že Kamčatka má blahodarný vplyv na ducha! Vzduch oplývajúci harmóniou, slastným pokojom, teplé posedenie pri ohni a žiadne starosti na zajtra...

Ešte dlho sme takto v tichosti sedeli pri ohni započúvaní do praskania dreva, kým nás neprebral nezvyčajný hromový, otriasajúci sa zvuk. "Počul si to?" celá zhrozená som vyrukovala na Jula. "Pre pána, to bolo čo???" prehltol Julo: "Odkiaľ to vôbec išlo?" No, odkiaľ? "Znelo to zo všetkých strán!!!" panicky som hysterizovala. Zreteľné otrasy sa stále desivo ozývali v povetrí. Kto nám to ruší večernú pohodu? Čo sa to robí? Zrazu sme od údivu stáli ako obarení, s vyvalenými očami, od prekvapenia neschopní zklapnúť ústa...

"To je neuveriteľné!!! Neskutočné!!!" naše prvé nepokojné myšlienky vystriedal obrovský úžas. Obaja šokovaní sme obdivovali stĺpy dymu, plynu a vodnej pary stúpajúcej do kolosálnej výšky. Toto všetko bolo totiž pozorovateľné aj napriek nočnej tme...

Stali sme sa svedkami erupcie vulkánu!!!! V tmavom prostredí prírody na sklonku dňa nám do očí zreteľne preniklo žiariace červené svetlo... Nad týčiacou sa ďalekou sopkou sa pre nami začal odohrávať úchvatný prírodný úkaz! Sopka vo svojej najväčšej a ničivej sile! V priebehu pár sekúnd sa krajina niekoľkokrát otriasla po výbuchoch a na oblohu sa lepili obrovské mraky sopečného popola. Krajina tmavá a nemilosrdná bola kontrastne ožiarená a Zem akoby sa triasla spolu s nami. Boli sme presvedčení, že vzduch v okolí sopky prúdil šialene ako z ventilátora. A nato nastal veľkolepý ohňostroj!

A čo bolo naj! Celý tento fantasticko- nepredvídateľný jav sme si mohli v dostatočnej vzdialenosti, v kľude a bez obáv dokonale vychutnať. Teda, úžasné zažiť rozmar matky Zeme!!!