Keď som ráno razantne vykročila zo stanu do nosa mi udrel svieži ranný typický horský vzduch. "Hmmmmm, to je ono!" povzdychla som si tak hlasno, že som zobudila neďaleko spiaceho kamoša. "Čo dobrého varíš?" No, neviem, odkedy sa dajú vrchy jesť, ale tieto impozantné vrcholy sú skutočne ako na zjedenie. Nádhera! Ledajako som sa ich snažila identifikovať. Po úspešno - neúspešnom určovaní som to jednoducho zabalila: "To sú asi naše dneskajšie ciele!" Po horských raňajkách (chleba s čučoriedkami ) začíname dobrodružstvo a ´la Kamčatka!

Svoju dobrodružnú púť začíname na prekrásnom juhu Kamčatky. Nepýtajte sa nás, ako sme sa sem dostali, to je už všetko dokonalo skryté v našej fantázii (aj so všetkými vymyslenými nezmyslami), ale takúto fantastickú myšlienku nám nikto nezoberie a namiesto zbytočných rečí by sme sa mohli s vami podeliť o to všetko, čo nás tak veľkolepo, milosrdne aj nemilosrdne privítalo cestou-necestou.

Keď sme sa ráno, neviem akým záhadným spôsobom, zobudili na úpätí sopky Ksudachu, obkolesení horskými, snehom vyzbrojenými hrebeňmi, tak sme ani jeden neprotestovali. Veď kto by aj! Stačí lepšie otvoriť raňajšie, zalepené oči a nezabránite, aby vám do nich nepreniklo to trblietavé prostredie. Pohľad na maľovanú krajinu nám v momente vniesol velebený pokoj do duše. Jeden letiaci nadšený pohľad do okolia a bolo nám jasné, že máme pred sebou zaujímavý deň.

Dve tak osamelé osoby, ja - Ivka a Julko, utopené v tak obrovskom svete prírody. Ťažko vyzbrojení do každého dravého počasia. Stan, spacáky, karimatky, vibramy, kompas, GPS, teplé i letnejšie háby... Aj tak sme na niečo určite zabudli. Zabudli-nezabudli, teraz sme tu, tak sa kocháme ponúknutou bohatou krásou kamčatskej prírody a pomaly vykračujeme krokom, od ktorého nám je každý ďalší veľmi cenný.

"Tak čo, kam?" znela otázka. No, veď začnime po poriadku! Príroda nám dobrovoľne ponúkla plnohodnotnú exkurziu spojenú s podaním si rúk s už spomínanou sopkou Ksudach Volcano.

"Nezdá sa ti, že sa na nás nejako pyšne zhora pozerá?" pozrela som na Jula. ,,S tým by sme mali rozhodne niečo urobiť!" Nedalo nám, a tak sme si neodpustili spoznať ju aj osobne, aby sme dokázali, že môže byť aj prívetivou starkou (veď naposledy sa predviedla v roku 1907). A tak sme si pri takejto neobyčajnej príležitosti samovoľne dovolili zoznámiť sa s ňou. (Alebo s ním? Radšej sa jej nepýtajme, ešte vybuchne!:))

O pár minút sme už udatne putovali po svahoch posypaných škvárou a usadeninami. ,,Čo povieš na to?" ukazuje Julo počas výstupu nahor. Záblesk do prava a pred nami sa otvárajú údolia, ktoré vznikli z vulkanického systému. Rysuje sa vypracovaný výhľad na okolie, v dolných častiach krajina trošku hmlistá, ale ten hustý zelený les nad tým sme hneď zvečnili na fotku. (Zvláštne, že nám nevyšla. Julo, čo to máš za nedomyslený foťák?:) Nad úrovňou lesa sa v diaľke črtali ďalšie slávne vulkanické monštrá. Vidíte? Tak sem chodia vynálezci na dovolenku. Hmm, a celé okolie iba pre nás, to je sebectvo! Za nami len možní anjeli strážcovia (na naše tiene si nespomínam), ale prakticky sme dokonale vychutnávali všetko sami. Myslíte, že druhým už nezostane? Pri takej myšlienke sa stačí pousmiať. Vlastne podobne ako ja, keď som si popri tom nezabudla nabrať do srdca ďalšiu spomienku z okolia. Krádež jedna za druhou... Priznávam. Ale snáď vás ešte môžem ubezpečiť, že sme tam ukradli aj jednu veľmi dôležitú informáciu, a to takú, že tam sa zásoby nemíňajú!!!

Verte-neverte a už sme boli vyšší ako tá stará známa sopka! "Toto je neopísateľný moment! Ponížili sme sopku! Uvedomuješ si to?" napadlo mi. Keď sme sa postavili na okraj jej krátera, bolo zjavné, že ju svojou výškou prevyšujeme. Ale teraz vážne, ten skutočne zaslúžený moment po dynamickom výstupe a zdolaných skalnatých svahoch sme pocítili hlavne vtedy, keď sme pred sebou uvideli kráter kruhovitého tvaru s priemerom asi 7 km. "Fííííííha," obaja sme na chvíľu zamrzli. A čo tie čudesné trojité oči tam dole? Očia sa na nás!!! To vyzerá, že by sme sa mali zniesť aj bližšie do útrob krátera, aby sme sa lepšie prizreli trom nádherným, na dne krátera ležiacim, jazerám Balshoe, Kratemoe a Shtubelya....