Nalychevský prírodný park bol založený 18. augusta 1995 guvernérom Vladimirom A. Buryukovom. Už 6. decembra 1996, čiže približne rok a pol po svojom založení, sa park stal súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Nalychevský prírodný park bol založený 18. augusta 1995 guvernérom Vladimirom A. Buryukovom. Už 6. decembra 1996, čiže približne rok a pol po svojom založení, sa park stal súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
V parku s rozlohou 309,320 hektára sa nachádza množstvo jedinečných a veľmi krehkých miest, ktoré je potrebné
chrániť. Oblasť má zaujímavú históriu sopečnej a geotermálne aktivity. Je situovaná v okolí údolia rieky Nalychevo,
ktorá tečie do Pacifiku, pričom po svojej ceste obteká staroveké, väčšinou už vyhasnuté vulkány. 4 najvyššie a
najaktívnejšie vulkány sú Koryaksky (3456m), ktorý naposledy eruptoval v roku 1956, Zhupanovsky (2927m) s poslednou
erupciou v roku 1957, Avachinsky (2741), naposledy aktívny v roku 1991 a nakoniec Dzendzur (2285m), ktorého erupcie
však nie sú historicky zaznamenané. V oblasti horného toku rieky Nalychevo je koncentrované množstvo teplých
minerálnych prameňov. Ich teplota sa pohybuje od 14 do 75 º C s výdajom vody až 200 litrov za sekundu. Najznámejšie
sú pramene Nalychevskie, Talovye, Shaibnye, Kraevedcheskie, Dzendzurskie a Shumskie. V oblasti nájdeme tiež studené
minerálne prameňe, s ktorých najväčšie sú Aagskie a Koryakskie.
Panoráma parku je vytvorená krásnymi scenériami vrchov, tundry a pobrežných oblastí. Je to úžasná kombinácia
súčasnej vulkanickej činnosti, starovekých ľadovcov, špecifickej mikroklímy údolia rieky Nalychevo a rôznorodosti
fauny a flóry. Pravidelné sopečné výbuchy viedli v oblasti k vyhynutiu vegetácie v rozsiahlych oblastiach, preto
je v parku možné pozorovať proces obnovovania rastlinnej ríše na lávových poliach rôzneho veku. Vďaka sopečným
erupciám tu vznikli tiež unikátne "kamenné lesy".