Najmladšie a najaktívnejšie vulkány sa nachádzajú vo východnej časti Kamčatského polostrova. Kliuchevskoi, jeden z najaktívnejších a najslávnejších vulkánov dominuje hlavnému zväzku sopiek Kamčatky - skupine Kliuchi. Dve hlavné vulkanické pásma ležia v severnej a sevorovýchodnej časti polostrova, staršie, menej aktívne pásmo sa nachádza v centrálnej a západnej časti Kamčatky. Najmladší a najaktívnejší pás začína na najjužnejšom cípe polostrova a pokračuje severne pozdĺž východného pobrežia. Nesmierne vulkány Kamčatky, sopečné krátery, prúdy lávy a ložiská popola sú testamentom miestnej sopečnej prírody.

Bolshaya Ipelka je sopka lokalizovaná v západo-východnej tektonickej línii, podobne ako jej známejšia sestra - sopka Opala. Veľký vulkanický kráter je obklopený kruhovo tvarovaným hrebeňom so strmými vnútornými stenami a skalnatými vonkajšími svahmi. Vulkán je vytvorený zo zvyškov staršieho a väčšieho vulkánu, ktorý v minulosti erodoval a postupne zanikal.

Karymsky predstavuje vulkán lokalizovaný v strede 5 km krátera, ktorého okraj sa dvíha do výšky 50 - 150 m nad jeho dno a na severnej strane vytvára strmý vyhasnutý vulkán nazývaný Dvor. Najväčší kráter sopky Karymska má v priemere približne 200 m a hĺbku 30 m. Naposledy bola sopka aktívna od roku 1970 do roku 1973 a neskôr aj v roku 1976. Dôkazom o aktivite sopky sú čerstvé lávové prúdy, ktoré vypĺňajú dno severnej polovice krátera a menšie lávové prúdy na severných a juhovýchodných svahoch.

Kell je vyhasnutý vulkán nachádzajúci sa v centre 4 km širokého krátera pomenovaného Prizrak. Sopka sa nachádza severne od sopky Zhelthovsky. Informácie o kráteri nie sú veľmi obsiahle, pretože je veľmi odľahlý a ťažko prístupný.

Sopka Khodutka je vulkánom kónického tvaru lokalizovaným v 7 km širokom kráteri. Jeho dno je vyplnené kráterovým jazerom. Khodutka má vyhasnutý kráter a na jeho severozápadnom svahu sa nachádza tiež postranný kužel nazývaný Priemysh, ktorý na svojom vrchole vytvára vlastný kráter.

Vulkán Kikhpinych sa vypína do výšky 600 m nad okolitú krajinu. Samotný vulkán je tvorený erodovaným telom a tromi približne rovnakými vrcholmi uloženými v severovýchodnom smere. Centrom aktivity je najsevernejší kužeľ Savich, kde sa stále vyskytujú lávové prúdy. Južný vrchol nazývaný Belaya je biely a zarovnanejší ako ostatné dva. Biele zafarbenie vulkánu pochádza z pemzy, ryolitu a dacitu. Posledná erupcia bola pozorovaná v roku 1550.

Erupcie aktívneho vulkánu Koryaksky boli pozorované v rokoch 1895, 1926 a 1956. Posledná erupcia bola zaznamenaná na vrcholku severozápadného úbočia sopky. Bola explozívna a spôsobila vznik pyroklastických prúdov.

Koshlev (Chaokhch) je vulkán s veľmi zarovnaným kráterom. Na veľmi erodovanom západnom svahu sú aktívne solfatary, na východnej strane sú rozsiahle ložiská sopečného popola. Nachádzajú sa tu dva krátery, východný je stále aktívny, no severozápadný už dlhšiu dobu neprejavuje výraznú aktivitu. Vedci veria, že koncom 17. storočia Koshlev spôsobil mohutnú explozívnu erupciu.

Východne od Kronotského jazera sa vypína vulkán Kronotsky do výšky 3100 m nad priľahlé planiny. Je to dokonalý kužeľ s ľadovou čiapočkou na vrchole. Vrcholový kráter je kompletne vyplnený lávou. V nižšie položených častiach svahov sopky sú početné ložiská sopečného popola. Hlavný kráter bol zjavne úplne zničený, ložiská popola sú pozostatkom bočných erupcií sopky. Vulkán sa dlhú dobu javil ako neaktívny, no v roku 1922 tu boli pozorované dymové výpary z južného svahu ako aj otrasy a známky plameňov.

Na vrchole sopky Ksudach (Stubel, Voniuchi Khrabet) je kráter, ktorý je dobre známy svojou erupciou z roku 1907. Na jeho dne sa nachádzajú tri jazerá - Balshoe, Kraternoe a Shtubelaya. Vedci predpokladajú, že terajší kráter Ksudachu leží na oveľa väčšom starovekom kráteri. Terajší kráter je kruhového tvaru s priemerom asi 7 km, na jeho svahoch a v jeho okolí sa nachádzajú početné menšie krátery.

Maly Semiachik je stále aktívnou sopkou, ktorá je súčasťou skupiny vulkánov Karymsky. Najvyšší okraj krátera dosahuje výšku 1560 m.

Opala (Apalskaia sopka, Apachinskaia sopka) sa nachádza v severnej časti svojho krátera, ktorý v priemere dosahuje až 10 - 12 km. V blízkosti vrchola a na úpätí juhovýchodných svahov sa nachádzajú dobre zachované lávové prúdy. V blízkosti severovýchodných svahov Opaly sa nachádza ďalší veľký kráter nazývaný Barany Amphitheater.

Najaktívnejším vulkánom severu Kamčatky je Sheveluch. Sopka je rozdelená na dve časti. Jej severovýchodná časť je vyššia a má tvar klasického vulkánu. Táto neaktívna časť je pokrytá ľadom a oddelená od juhozápadnej poruchovou strminou. Juhozápadná časť má zase tvar starého dómového vulkánu.

Vilyuchik predstavuje kónický vulkán s lávovými prúdmi na vrchole. Hlavný kráter bol erodovaný a na jeho dne sa nachádzajú ložiská starej lávy. Severovýchodne od sopky je situované čadičové ložisko popola nazývané Barkhatnaya sopka.

Zheltovsky (Utashut) je taktiež kónický vulkán, ktorého kráter je situovaný na severnej strane jeho vrcholu. Po sto rokoch odpočinku bola pozorovaná posledná veľká erupcia v apríli 1923. Na úpätí juhozápadných svahov sa nachádzajú početné ložiská lávového popola, neboli tu však pozorované lávové prúdy.